Zajímalo mě, jaké zvuky jsou v dolině, na přehradní hrázi, v dědině
Jakub Juhás se narodil v roce 1990 v Lučenci. Vystudoval kulturologii na Univerzitě Konštantína Filozofa v Nitře a teorii interaktivních médií na Masarykově univerzitě v Brně. Věnuje se publicistice, vede hudební vydavatelství Mappa editions.
Do literatury vstoupil prózou Novoročný výstup na Jaseninu (2016). „Najskôr ma zaujíma počúvanie. Akým spôsobom počúvame, čo počúvame a ako nás to ovplyvňuje v bežnom živote. Počúvanie stálo na počiatku knihy. Zaujímalo ma, aké zvuky sú v doline, priehradnom múre, na čističke, v dedine. Na druhej strane sú to nové prístupy, hľadanie novej matérie a jej nekonvenčné usporiadanie. Samozrejme experiment sa môže a nemusí podariť, na tom stojí jeho čaro.“
Novoročný výstup na Jaseninu je fiktivní cestopis, jakási toulavá meditace. „Reálie sú pre mňa dôležité. Potrebujem si ich obchytať, prechodiť, pozorovať ich z dlhodobejšieho hľadiska. Snažím sa rozpoznať rôzne detaily krajiny, či už zvukové alebo vizuálne, čo je možné len po viacerých návratoch na miesto činu. V prípade Novoročného výstupu predstavovali konkrétne reálie samotnú kompozíciu diela, jeho členenie a rytmus. Trasu, v rámci ktorej sa príbeh prezentuje, som mnohokrát prešiel peši alebo na bicykli a k jej úsekom sa dlhodobo, aj keď nepravidelne vraciam. Približne v polovici stojí naša chata, čiže istú rolu v tom zohráva aj nostalgia a premeny prostredia, ktorých som bol od detstva súčasťou. Mám na mysli vymieranie alebo odchod miestnych lazníkov do dedín v dolinách,“ řekl autor v jednom rozhovoru.
Jeho dílo se setkalo i s ohlasy literárních kritiků. „Kritici nájdu v diele všeličo, to viem aj zo svojej skúsenosti, keď som mal ešte chuť písať hudobné recenzie. Dodatočne môžem povedať hocičo a ja si všeobecne rád vymýšľam…“
„Najlepšie na to sedia tie tri bodky. Čo je za prázdnotou, rozkladom a defektnými postavami. Tam smeruje môj záujem. Nemyslím si, že postavy z Novoročného výstupu sú defektné. Zaslúžia si pozornosť. Pre nich sú možno defektné tie postavy, ktoré ich pozorujú z mestských centier, postavy ktoré si v ich susedstve stavajú chaty a vymýšľajú nezmyselné projekty. V ich očiach by som bol pravdepodobne defektný aj ja sám. Prázdnota a rozklad sú pre mňa vyslovene pozitívne fenomény. Vítaný rozklad sledujeme práve teraz aj na Slovensku, otázne je čo bude nasledovať po ňom respektíve ako zaplníme prázdnotu,“ poznamenal Juhás.
