Mŕtvolu ľubovoľného funkcionára vykostíme a zbavíme šliach a obrovskej hromady tuku
Jinou morálku a osobitou "filozofii" nabízí čtenářům slovenský prozaik Jaroslav Rumpli. Narodil se v roce 1971 v Bojnicích. Vystudoval slovenštinu a angličtinu v Nitře. Zastával řadu prací a dlouho žil v zahraničí, nyní se živí jako učitel angličtiny a literatury.
Vydal knihy Svet je trest (1999), V znamení Hovna (2008), Kruhy v obilí (2010) a Desatoro (2014). „Nie optimizmus je chorobou národa, tragická je skôr úroveň humoru v našich končinách. Príliš dlho nás tu kadejakí strašiaci zabávali koktaním, nevkusnými vtipmi či napodobňovaním maďarčiny. Okrem toho sami seba berieme príliš vážne. Literatúra môže byť vážna, mala by však byť zároveň živá. Musí to byť nárez, tanec na okraji priepasti,“ hlásá autor.
A doplňuje: „Literatúra môže byť vážna, mala by však byť zároveň živá. Musí to byť nárez, tanec na okraji priepasti. Aj tú najkrajnejšiu medzu treba atakovať, posúvať ďalej do vzduchoprázdna. Autor sa nesmie báť, najmä teda sám seba.“
„Rumpli nie je autorom, ktorý sa zlomil v snahe napísať komerčne úspešný titul. Sám priznáva, že nepatrí k tým, ktorí sú pre vydavateľa zlatou žilou. Zato ponúka príbeh fascinujúci najmä čitateľov hľadajúcich viac ako prvoplánovosť, tých čo čítajú medzi radkami a neodradí ich ani dej miestami statický, stojaci v kruhu,“ napsal o prozaikovi Marek Mittaš na iLiteratuře.cz.
Rumpli vystupuje jako silná, sebejistá osobnost. „Keď píšem, snažím sa nečítať. Aj tak už mám dávno pocit, že som možno okrem niekoľkých restov všetko, čo potrebujem, prečítal. Pri písaní ide už len o mňa, o moju vetu a o to, či v sebe dokážem potlačiť kazateľa. Pretože nič nie je v literatúre odpornejšie, ako rozdávať rozumy, navyše cudzie,“ prozradil v rozhovoru v roce 2011.
A na všechno má navíc svůj vlastní názor a pohled, který se prostě nenosí. „To je podľa mňa vôbec najväčší problém našej literatúry – kritika. Tá je mŕtva dvakrát! Načo štát vydržuje všetky tie katedry slovenského jazyka a literatúry, keď nie sú schopné pokryť ani to málo hodnotného, čo u nás vychádza, tak, aby to bolo aspoň trochu počuť a vidieť, kde sú recenzie, interpretácie, kvalitné rozhovory? Kde je živý, fundovanými ľuďmi spravovaný portál o literatúre? Kvalitná literatúra sa nezaobíde bez kvalitného čitateľa. Toho si treba vypestovať ako rastlinku a pravidelne zalievať.“
„Mŕtvolu ľubovoľného funkcionára vykostíme a zbavíme šliach a obrovskej hromady tuku, aby sa to vôbec dalo variť. Nasekáme na malé kocky. Naložíme do marinády (soľ, korenie, bylinky, cesnak, trocha koňaku), necháme deň, dva odstáť v chladničke. Samotnú prípravu začneme Piesňou práce,“ napsal v roce 2013 pro MAČ.
